Tento nápad sa Járovi zrodil v hlave už pred niekoľkými rokmi, no k realizácii došlo až toto leto. A tak sme sa Pája, Jára, Láďa a ja rozhodli zdolať najvyšší vrchol Rakúska.
V pondelok ráno sme naskočili k Pájovi do auta smer Rajhrad, kde sme preložili veci a vydali sa do Rakúska. Po niekoľkohodinovej ceste nás čakala konečná na parkovisku s krásnym výhľadom na náš cieľ. Plní očakávania sme nabalili všetky potrebné veci a začali stúpať k chate Stüdlhütte (2800 m n.m.). Prevýšenie 900 metrov sme zvládli za 2 hodinky, na chate si dali večeru, a potom v utorok ráno 4:15 budíček, nech nestojíme v rade na cestu.
Výstup na vrchol sme zvolili cestou Stüdlgrat (3/3+). Po asi dvojhodinovom stúpaní a prechode ľadovca začína lezenie po hrebeni až na samý vrchol. Miestami nás obiehajú horskí vodcovia so svojimi zverencami, no my si užívame nádherné výhľady a krásne lezecké pasáže. Na vrchole 3798m.n.m.)
sme niečo po 11. hodine a 1000 metrové prevýšenie zvládame za 6 hodín. Krajšie počasie na výstup snáď ani nemohlo byť, bolo až prekvapujúce, že sme boli hore sami a nemal nás ani kto odfotiť. Zostupovali sme normálkou a stretli ešte dosť ľudí smerujúcich na vrchol. Avšak ani zostup nebol zadarmo, pre istotu sme šli naviazaní a niečo aj zlanili. Dali sme si krátku prestávku na Ezrherzhog Johann hütte a pokračovali v zostupe naspäť na Stüdlhütte najskôr kratšou feratou, potom po ľadovci. Na chate sme zbalili všetky veci a posilnení polievkou sa vydali dolu na parkovisko, kde sme konečne vyzuli pohorky a radosťou naskočili do auta.
Prespali sme v kempe v Matrei in Osttirol a v hospode nás obsluhovala aj slovensky hovoriaca servírka. Na stredu ráno bol plánovaný návrat domov. Cestou sme sa ešte zastavili rozšíriť si lezecký repertoár na sportovkách v oblasti Plombergstein sektor Westwand, dali si tri cesty a na schladenie pred ďalším cestovaním vyskúšali kúpanie v očarujúco modrom Wolfgangsee. Do Brna sme dorazili večer síce unavení, ale všetci šťastní a okrem nášho predsedu aj obohatení o nový výškový rekord.
Lucia